Jdi na obsah Jdi na menu
 


Tibetsky terier

20. 8. 2006

TIBETSKÝ TERIÉR

Pôvod: Taký istý ako Ihasa apso a ši-cu, s ktorými až do tridsiatych rokov tohto storočia prakticky splýval. 0 rozvoj tibetského teriéra sa najviac zaslúžila A. Greighová, ktorá doviezla do Európy psy z Indie a z Tibetu a päťdesiat rokov sa venovala ich chovu. Roku 1931 dosiahla, že chov tohto plemena pod novým názvom "tibetský teriér" sa oddelil od chovu Ihasa apso.

Popis: Stredne veľký robustný pes s dlhou srstou. Hlava so stredne dlhou lebkou, vyznačeným stopom, ňucháčová a lebečná partia sú rovnako dlhé. Hlava je pokrytá dlhou, cez oči padajúcou srstou. Oči veľké, tmavé, dosť ďaleko od seba, nevystupujúce ani nie zapadnuté. Uši majú tvar písmena V, zavesené, nepriliehajú príliš k hlave, s bohatou srsťou. Telo kompaktné, mocné, štvorcové, s dobre klenutými rebrami. Nohy rovné, hrubé. Chvost vysoko nasadený, stredne dlhý, nesený veselo a prekrútený cez chrbát, s bohatou srstou. Srsť dlhá, jemná, ale nie hodvábna, kučeravá alebo vlnistá. Farba biela, zlatá, krémová, sivá, čierna, viacfarebná (aj trikolóra). Nikdy nie čokoládová alebo pečeňová. Veľkosť: Kohútiková výška psov 35,6-40,6 cm, suky sú o čosi menšie. Hmotnosť je okolo 8-14 kg.

Charakteristika: Temperamentný pes, ktorý je stále veselý a v dobrej nálade. Voči cudzím ľuďom je síce nedôverčivý, avšak nie agresívny. Na čokoľvek podozrivé hneď upozorní brechaním. Odolný a vytrvalý.

Zvláštne nároky: Hoci srsť nie je na údržbu taká náročná ako pri Ihasa apso a šicu, treba ju najmenej raz alebo dva razy do týždňa dôkladne prečesať. Plemeno si žiada dosť pohybu.

Využitie: Spoločenský pes a dobrý strážca, vhodný do mesta aj na vidiek.

Výskyt: Menej často chovaný, hoci nie vyslovene vzácny. Na výstavách sa s ním možno bežne stretávať.

Možná zámena: S poľským nížinným ovčiakom, ktorý býva zhruba o 10 cm vyšší, máva zvlnenú srsť a predovšetkým nemá chvost.
 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář